Mikuláš Gőcze je zakladateľom KMC Oáza viery.

Začiatky existencie KMC Oáza viery spadajú ešte do obdobia pred rokom 1989, do čias hlbokej komunistickej totalitnej vlády, do obdobia, v ktorom neexistovala náboženská sloboda. Napriek tomu sa už skupinka pod vedením M.Gőczeho smelo, síce zatiaľ iba sporadicky, schádzala, konali sa prvé verejné evanjelizácie na zástavkách električiek, či priamo v dopravných prostriedkoch, alebo pri rôznych príležitostiach. Skupinku tvorili zväčša členovia katolíckej cirkvi, ktorí neboli spokojní s duchovných životom, ale aj s učením katolíckej cirkvi, hlavne potom, čo objavili príťažlivosť a jedinečnosť BIBLIE - Božieho slova. Skupinka sa schádzala pravidelne, takmer denne v bytoch, kde sa modlila, vyučovala sa z Božieho slova a prežívala mocné vyliatia Ducha Svätého s Jeho darmi.

V tom čase už mal pastor Mikuláš Gőcze za sebou prvý neúspešný pokus o prijatie na teologické štúdium v Bratislave z dôvodu odmietnutia spolupráce so socialistickým režimom - konkrétne so Štátnou bezpečnosťou, pod kontrolou ktorej bol už od 80- tych rokov. V roku 1982 sa totiž pokúsil o prekročenie štátnych hraníc Československej socialistickej republiky z dôvodu nesúhlasu so socialistickým ateistickým režimom. Pri pokuse bol prichytený a musel znášať následky. V tom čase síce ešte nebol znovuzrodený kresťan, ale snažil sa žiť život praktizujúceho aktívneho katolíka, ku ktorému ho veľmi poctivo viedli rodičia. Musel niesť následky svojho pokusu o opustenie republiky - odňatie cestovného pasu, „vyhadzov“ z gymnázia a nástup do výrobného procesu. V tom čase spoznáva hĺbky hriešneho života, zo zúfalstva z neslobody a otrockého života v "kvitnúcom socializme". Akú - takú útechu nachádza v katolíckej cirkvi, hlavne v jej „podzemnej časti“, ktorú pravidelne navštevuje, napriek hriešnemu spôsobu života, do ktorého padá čoraz hlbšie a hlbšie, nenachádzajúc v nej skutočnú pomoc.

Zlom nastáva v rokoch 1986-87, keď sa na pozvanie jedného priateľa z "mokrej štvrte", ktorý sa zaujíma o duchovné veci, ide pozrieť na zhromaždenie apoštolskej cirkvi. Po prečítaní kníh Davida Wilkersona o mládežníckych gangoch v USA a práci Ducha Svätého v životoch týchto mladých ľudí, a po návšteve niekoľkých zhromaždení letničnej cirkvi zisťuje, že napriek tomu, že je "dobrým katolíkom", ale zároveň aj veľkým hriešnikom (alkohol, prístupné drogy, neustále bitky,....) padajúcim stále hlbšie a hlbšie do hriešneho života, nie je spasený a že mu v živote chýba živý Ježiš -aj keď dostal mimoriadne dobrú poctivú náboženskú výchovu.

Na jednom zhromaždení prijíma Ježiša za svojho osobného Pána a Spasiteľa. Naozaj za mu zmenil život. Do tejto cirkvi však nezačal chodiť, a to z toho dôvodu, že na druhý deň potom, čo sa ukázal v apoštolskej cirkvi v Košiciach, dôstojník Štátnej bezpečnosti v Košiciach zaklopal na dvere rodičovského bytu a oznámil rodičom, že kazateľ apoštolskej cirkvi mu referoval o jeho návšteve v košickom zbore. Spolupráca tejto cirkvi so socialistickým režimom bola dôvodom, prečo sa radšej vrátil do katolíckej cirkvi, ktorá hrdinsky vzdorovala bezbožnému socialistickému režimu.

Toto obdobie bolo dobré na to, aby sa hlbšie, viac oboznámil s učením a praxou cirkvi, ktorej bol členom od detstva. Pomáhal tlačiť nedovolené duchovné brožúry a literatúru. Skladal v jednom byte známe tajné samizdatové Bratislavské listy, pravidelne sa zúčastňoval duchovného života v charizmatickom hnutí katolíckej cirkvi a po cítení silného volania ku kňazskému povolaniu, začína sa pripravovať na teologické štúdium. Nedostatočný duchovný život v katolíckej cirkvi nahradzujú spomínané pravidelné stretávania sa na skupinkách v bytoch.

Po roku 1989, po páde socialistického režimu, bol síce úspešne prijatý na teologické štúdium do Maďarska do mesta Nyiregyháza, ale v tom čase už bol tak silno chytený láskou k Božiemu slovu, že nenastupuje na štúdia. Dôvodom opustenia katolíckej cirkvi je aj to, že sa dostatočne nevysporiadala s komunistickou minulosťou a dovolila bývalým komunistickým nomenklatúrnym kádrom nasťahovať sa do prvých radov v kostoloch bez toho, že by sa jasne oddelili od svojej hriešnej minulosti. Ľudí, ktorí hrdinsky vzdorovali socialistickej mašinérii, odsunuli na vedľajšiu koľaj a umožnili ľuďom, ktorí pochopili, čo za vietor začína fúkať, budovať si novú "náboženskú " kariéru.
Hlavným dôvodom opustenia katolíckej cirkvi však zostáva to, že v katolícka cirkev sa odklonila od jediného zdroja poznania Biblie a na jej úroveň dáva svoju tradíciu, ktorá je v rozpore s učením Biblie. Bez vzbury potichučky opúšťa jej koridor spolu s tými, ktorí prežívajú veci podobne ako on. Naďalej si váži všetkých úprimných katolíkov hľadajúcich Boha.

Miesto toho, aby nastúpil na teologické štúdium, postaví sa na ulicu s gitarou v ruke a začína sám verejne kázať evanjelium potom, čo je skupinka násilnou manipuláciou dvoch sestier a jedného človeka z letničnej cirkvi rozbitá. Výsledkom týchto verejných pouličných akcií vzniká skupina ľudí milujúcich Božie slovo a evanjelium, ktorá sa začína pravidelne schádzať na rozličných miestach v Košiciach.

Od roku 1990 sa konali pravidelne evanjelizácie, či už na ulici, alebo v prenajatých priestoroch v Košiciach, ale aj po celom Slovensku a bolo oslovených mnoho tisíc ľudí za toto obdobie až do dnes. Ľudia boli na týchto akciách volaní k Ježišovi, boli uzdravovaní cez modlitby a vyslobodení z mnohých viazaností, mnohé ich problémy boli vyriešené. Toľko evanjelizačných aktivít nemala žiadna cirkev na Slovensku ako Oáza viery pod vedením M.Gőczeho. Toho času pravidelne slúži na Bohoslužbách KMC Oáza viery, ktoré sú charakteristické veľkou radosťou, slobodou v duchu a mnohými zázrakmi.

Je šéfredaktorom celoslovenského časopisu Hlas viery, autorom mnohých kníh, brožúrok a traktátov. Zároveň je skladateľom a textárom viac ako 100 piesní a skladieb oslavujúcich Boha. Tieto skladby a jeho kázne sú vydávané na audio, na video a na CD nosičoch.

Tomáš Krajňák
starší zboru a člen prezídia KMC Oáza viery