 |
|||||
|---|---|---|---|---|---|
|
             |
 |
 |
Kresťanské misijné centrum Oaza viery je jedným z významných predstaviteľov neoprotestanského hnutia so sídlom v Košiciach. Patrí do celosvetového letnično-charizmatického hnutia.
Jeho začiatky spadajú ešte do obdobia pred rokom 1989, do čias hlbokej komunistickej totalitnej vlády, do obdobia, v ktorom neexistovala náboženská sloboda. Napriek tomu už skupinka pod vedením zakladateľa M.Goczeho sa smelo, sice zatiaľ ešte sporadicky, konali prvé verejné evanjelizácie na zástavkách električiek, či priamo v dopravných prostriedkoch alebo pri iných príležitostiach. Skupinku tvorili zväčša členovia kalolíckej cirkvi, ktorí neboli spokojní s duchovných životom ale aj učením katolíckej cirkvi, hlavne potom, čo objavili príťažlivosť a jedinečnosť BIBLIE-Božieho slova. Pravidelne sa skupinka schádzala takmer každodenne v bytoch, kde sa modlila, vyučovala z Božieho slova a prežívala mocné vyliatia Ducha svätého s Jeho darmi. V tom čase už mal pastor Mikuláš Gocze za sebou prvý neúspešný pokus o prijatie na teologické štúdia v Bratislave z dôvodu odmietnutia spolupráce so socialistickým režimom-konkrétne so Štátnou bezpečnosťou, pod kontrolou ktorej bol už od 80. tých rokov. V roku 1982 sa totiž pokúsil o opustenie štátných hraníc Československej socialistickej republiky z dôvodu nesúhlasu so socialistickým ateistickým režimom. Bol pri pokuse prichytený a musel niesť následky. V tom čase sice ešte nebol znovuzrodený kresťan, ale snažil sa žiť život praktizujúceho aktívného katolíka, ku ktorému ho veľmi poctivo viedli rodičia. Musel niesť následky svojho pokusu opustiť republiku, odňatie cestovného pasu, vyhadzov z gymnázia a nástup do výrobného procesu. V tom čase spoznáva hĺbky hriešneho života, zo zúfalstva z neslobody a otrockého života v " kvitnúcom socializme ". Akú takú útechu nachádza v katolicej cirkvi, hlavne v jej podzemnej časti, ktorú pravidelne navštevuje, napriek hriešnemu spôsobu života, do ktorého padá čoraz hlbšie a hlbšie, nanachádzajúc v nej skutočnú pomoc. Zlom nastáva v roku 1986-87, keď na pozvanie jedného priateľa z "mokrej štvrte", ktorý sa zaujíma o duchovné veci, ide pozrieť na zhromaždenie apoštolskej cirkvi. Po prečítaní kníh Davida Wilkersona o mládežnických gangoch v USA a práci Ducha svätého v životoch týchto mladých ľudí a po návšteve niekoľkých zhromaždení letničnej cirkvi, zisťuje, že naprike tomu, že je "dobrým katolíkom" ale zároveň aj veľkým hriešnikom( alkohol, prístupné drogy, neustále bitky,....) padajúcim stále hlbšie a hlbšie do hriešneho života, zisťuje, že nie je spasený a že mu v živote chýba živý Ježiš-aj keď dostal mimoriadne dobrú poctivú náboženskú výchovu. Na jednom zhromaždení prijíma Ježiša za svojho osobného Pána a Spasiteľa. Naozaj za mu zmenil život. Do tejto cirkvi však nezačal chodiť a to z toho dôvodu, že na druhý deň potom, čo sa ukázal na apoštolskej cirkvi v Košiciach, dôstojník Štátnej bezpečnosti v Košiciach zaklopal na dvere rodičovského bytu a oznámil rodičom, že kazateľ apoštolskej cirkvi mu referoval o jeho návšteve v košickom zbore. Spolupráca tejto cirkvi so socialistickým režimom bola dôvodom, prečo sa radšej vrátil do katolíckej cirkvi, ktorá hrdinsky vzdorovala bezbožnému socialistickému režimu. Toto obdobie bolo dobré na to, aby sa hlbšie viac oboznámil s učením a praxou cirkvi, ktorej bol členom od detstva. Pomáhal tlačiť nedovolené duchovné brožúry, literatúru.Skladal na jednom byte známe tajné samizdatové Bratislavské listy, pravidlene sa zúčastňoval duchovného života v charizmatickom hnutí katolíckej cirkvi a po cítení silného volania ku kňazskému povolaniu, sa začína pripravovať na teologické štúdia. Nedostatočný duchovný život v katolíckej cirkvi nahradzujú spomínané previdelné stretávanie sa na skupinkách v bytoch. Po roku 1989, po páde socialistického režimu, bol sice úspešne prijatý na teologické štúdia do Maďarska do mesta Nyiregyháza, ale v tom čase už bol tak chytený láskou ku Božiemu slovu, že nenastupuje na štúdia.Dôvodom opustenia katolíckej cirkvi je aj to, že sa dostatočne nevysporiadala s komunistickou minulosťou a dovolila bývalým komunistickým nomenklatúrným kádrom nasťahovať sa do prvých radov v kostoloch bez toho, že by sa jasne oddelili od svojej hriešnej minulosti. Ľudí, ktorí hrdinsky vzdorovali socialistickej mašinérii odsunuli na vedľajšiu koľaj a umožnili ľuďom, ktorí pochopili, čo za vietor začína fúkať budovať si novú "náboženskú " kariéru. Hlavným dôvodom opustenia katolíckej cirkvi však zostáva to, že v katolícka cirkev sa odklonila od jediného zdroja poznania Biblie a na jej úroveň dáva svoju tradíciu, ktorá je v rozpore s učením Biblie. Bez vzbury potichúčky opúšťa jej koridor spolu s tými, ktorý prežívajú veci podobne ako on. Naďalej si váži všetkých úprimných katolíkov hľadajúcich Boha. Miesto toho aby nastúpil na teologické štúdia, postaví sa na ulicu s gitarou v ruke a začína sám začína verejne kázať evanjelium, potom, čo je skupinka násilnou manipuláciou dvoch sestier a jedného človeka z letničnej cirkvi rozbitá. Výsledkom týchto verejných pouličných akcií vzniká skupina ľudí milujúcich Božie slovo a evanjelium, ktorá sa začína pravidelne schádzať na rozličných miestach v Košiciach. Od roku 1990 sa konali pravidelne evanjelizácie či už na ulici alebo v prenajatých priestoroch, v Košiciach ale aj po celom Slovensku a bolo oslovených mnoho tisíc ľudí za toto obdobie až do dnes. Ľudí boli na týchto akciach volaní ku Ježišovi, boli uzdravovaní cez modlitby a vyslobodení z mnohých viazaností, mnohé problémy boli vyriešené. Toľko evanjelizačných aktivít nemala žiadna cirkev na Slovensku ako Oaza viery pod vedením M.Goczeho. KMC Oaza Viery koná pravidelne bohoslužby cez týždeň vo svojej modlitebni v Košiciach na ulici Pri bitúnku 3 v nedeľu a stredu v týždni, koná pravidelné misijné cesty do vznikajúcich misijných zborov v Bratislave, Banskej Bystrici, Michaloviec, Prešova, Trebišova a iných miest na Slovensku ale i v zahraničí( napr.: Miskolc, Encs..). V Roňave existuje misijná stanica pode vedením Roberta Vyszockého, kde sa ľudia stratávajú pravidelne dvakrát v týždni. Oaza viery vyvíja bohatú publikačnú činnosť, vydáva vlatný časopis Hlas viery, knihy, brožúry, traktáty, audio-video nosiče s hudobnou tematikou ale aj s hovoreným slovom, koná prednášky, semináre a charitatívnu činnosť. Oaza viery odsudzuje každý druh rasovej, etnickej a náboženskej diskriminácie.
|
|
|
|---|
